Kresťanstvo bolo hlavným náboženstvom v období 4-6 storočia

Starí Egypťania mali až 1400 rôznych bohov a bohýň

Najstaršie šaty na svete boli nájdené práve v Egypte – majú 5000 rokov

Kleopatra nebola Egypťankou, narodila sa síce v Alexandrii, no pochádzala z rodu Ptolemaiovcov, ktorý pochádzal z Macedónska. V skutočnosti bola Kleopatra prvou z rodu Ptolemaios, ktorá hovorila egyptským jazykom.

Egyptskí umelci faraónov často zobrazovali pompézne a vznešene, no skutočnosť bola zvyčajne iná. Strava pozostávajúca z veľkého množstva piva, vína, chleba a medu, v kombinácii s minimálnou fyzickou aktivitou spôsobovala, že faraóni boli často tuční. Analýzy niektorých múmii faraónov ukázali, že mnohí panovníci mali nadváhu a niektorí mali dokonca aj cukrovku. 

Lekári v  starovekom Egypte pochopili, že ak sa chce dosiahnuť čo najlepší liečebný výsledok, mali by sa špecializovať na konkrétne oblasti tela. Už grécky historik Hérodotos sa vyjadril obdivne k egyptskej medicíne: “Každý lekár lieči iba jeden problém, nie viac. Niektorí liečia oči, iní zuby, ďalší zase problémy s bruchom.” Títo špecialisti dostávali aj vlastné pomenovanie, zubári sa nazývali jednoducho “lekári zuba” zatiaľ čo proktológovia boli označovaní ako “pastieri konečníka”.

Stavitelia pyramíd dostávali normálne zaplatené, neboli to otroci . Analýza kostrových pozostatkov ukázala, že mnohí trpeli na artritídu a ďalšie choroby súvisiace s ťažkou prácou, no dôkazy naznačujú, že kráľovské hrobky – pyramídy nestavali otroci ale normálne zaplatení robotníci. Samozrejme, nie každý robotník bol rovný druhému. Niektorí boli vyučení remeselníci, iní zase boli niečo ako pomocné sily na stavbe, určení na ťažkú manuálnu prácu. Predstava, že pyramídy stavali otroci vznikla už za čias gréckeho historika Hérodota, no väčšina historikov jeho názor zamieta ako mýtus

Tradícia svadobných prsteňov pochádza z Egypta

Starí Egypťania vynašli 365-dňový kalendár, aby predpovedali každoročné povodne rieky Níl.

Najpopulárnejším športom v Egypte je futbal. 

Egypťania videli zvieratá ako stelesnenie božstiev a boli jednou z prvých civilizácií, ktoré mali domáce zvieratá. Známa je obľuba mačiek, ktoré mali radi aj vďaka tomu, že im chránili plné sýpky obilia pred hlodavcami, no uctievali vo veľkom aj jastraby, psy, levy či paviány. Mnohé zvieratá mali v domácnostiach osobitné postavenie a miesto a boli po smrti mumifikované. 

V Egypte svieti slnko viac ako 3451 hodín každý rok. Asuán je tretie najslnečnejšie miesto na svete, v ktorom svieti slnko 10 hodín denne.

Skrášľovanie bolo už aj v starom Egypte veľkou témou. Rovnako ako ženy, tak aj muži radi nosili rôzne zaujímavé kúsky oblečenia a nanášali si hrubé vrstvy make-upu. Táto kozmetika bola vyrábaná rozomletím rôznych rúd ako malachit alebo galenit, z ktorých potom vytvárali make-up. Na jeho nanášanie tiež existovali rôzne pomôcky vyrobené z dreva, kostí či dokonca slonoviny. Ženy si bežne farbili tvár červenou farbou, či pomocou heny si farbili nechty ale aj ruky. Obidve pohlavia mali v obľube parfémy, zvyčajne vyrobené z oleja, myrhy a škorice. Egypťania verili, že ich make-up má magickú liečivú moc, čo podľa niektorých historikov môže byť čiastočne aj pravda. 

Egypt_020.jpg Egypt_032.jpg Egypt_010.jpg