Jedným z najväčších producentov ruží na svete. Vyprodukuje až 70% svetovej produkcie ružového oleja na svete. Na výrobu 1 g ružového oleja je potrebných 3 až 3,5 kg ružových okvetných lístkov. Turistickým centrom Ružového údolia je mesto Kazanlak. Vo svojom znaku má ružový kvet a nachádza sa tu Múzeum pestovania ruží.
 

Bulharské kývnutie ÁNO je naše NIE a naopak. Našim dovolenkárom preto vzniká veľa veselých príhod s dorozumievaním sa. 

Má obrovské množstvo termálnych prameňov, čo určite láka fanúšikov wellnessu. V Európe im hneď po Islande patrí druhé miesto. 

Pestovanie hrozna a výroba vína má dlhú históriu siahajúcu až do čias Trákov. Na území sa nachádza 5 významných vinohradníckych oblastí: - podunajská nížina, Čierne more, Ružové údolie, Thrácka nížina, údolie rieky Struma a pestuje sa tu mnoho vynikajúcich odrôd bieleho ale aj červeného hrozna ako napríklad Merlot, Cabernet Sauvignon, Muscatel, Riesling, Rkatsiteli, Pamid..

Bulharsko sa zvykne označovať aj ako krajina jogurtov. Bulhari ich milujú a pridávajú ich do mnohých jedál. Podľa všetkého ho na územie priniesli Turci  a mnohí Bulhari veria, že  je zárukou dlhovekosti.






 

Bulhari sa pýšia aj dvomi veľmi zaujímavými prvenstvami vo svete techniky. Prvé digitálne hodinky vynašiel bulharský inžinier Peter Petroff. Syn bulharského imigranta v USA a John Atanasoff mal zase zásluhu na prvom digitálnom počítači na svete.
 

Na bulharskom území sa nachádza 9 lokalít ( prírodných, alebo kultúrnych pamiatok), ktoré sú zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Bulharsko má vysokú úroveň biodiverzity. Takmer 35% bulharského územia  je zabrané lesmi, kde rastú niektoré z najstarších stromov na svete, ako je dub Granit a borovicová borovica. V krajine rastie vyše 3800 druhov rastlín, z toho 170 endemických a 150 ohrozených. Medveď hnedý, skalné koroptve, sovy, orol bielohlavý a rys ostrovid sú niektoré z kultových fauny bulharských divých živočíchov.

 

KUCHYŇA A STRAVOVANIE


 

Bulharská kuchyňa patrí k balkánskym kuchyniam, no väčší význam ako u iných tu má v Dunajskej kotline dopestované obilie. Predovšetkým pšenica a kukurica. Taktiež je silne ovplyvnená orientálnou kuchyňou. Jedlá obsahujú veľa zeleniny, varené a grilované mäso. Do mnohých pokrmov sa pridáva tradičné bulharské korenie čubrica. 

 


Národné jedlo jebob čorba, fazuľová polievka ktorej príprava sa mierne líši v závislosti od lokality. Ďalšími tradičnými jedlami sú kebapčeta - na ražni opečené šišky zo sekaného mäsa, tarator - studená polievka z mlieka, cesnaku, uhoriek, orechov, a kôpru. Gjuveč - bohatá zeleninová misa podávaná s vínom, mussaka - zapekaný pokrm z mäsa, zeleniny, syru a zemiakov. Ponuku bulharskej kuchyne dopĺňa i bohatá ponuka vín a pív. Typickými liehovinami sú rakije (vinná pálenka), mastika ( 47% alkoholu - anýzový likér) či mentovka.