TURECKÁ KUCHYŇA


Medzi základné suroviny tureckej kuchyne patria mäso, ryža, pšenica, mlieko, ovocie, zelenina a strukoviny. Základné druhy zeleniny sú v tureckej kuchyni baklažány, paradajky, paprika, cibuľa, petržlen, vodný melón a iné. Z ovocia sa na jar rodia jahody, pokračujú čerešne, marhule, slivky a rôzne druhy orechov, ktoré sú tu veľmi obľúbené. Z Turecka pochádzajú aj jablká a mandle. Strukoviny najviac zastupuje cícer, šošovica a hrach. Koreniny sú zastúpené v pomerne malom množstve, len sprevádzajú prirodzenú chuť jedla. Zastúpenie v koreničkách si našlo čierne korenie, červená paprika, rasca, cesnak, šafrán, mäta, petržlenová vňať, kôpor, a ďalšie druhy vňatí sú tiež pomerne obľúbené.

Turecká kuchyňa je stará viac než tisíc rokov. Formovala sa pod vplyvmi ázijskej aj stredomorskej kuchyne. Dnes je považovaná za druhú najlepšiu kuchyňu na svete, hneď po francúzskej. Tradícia chalvy, baklavy, šafránovej ryže či ašure je stará ako Osmanská ríša. Najvyberanejšie jedlá sa do celej ríše dostávali z Istanbulu, kde pre sultána pracovalo v jeho paláci viac ako tisíc kuchárov. Najlepší kuchári pochádzali z Bolu, mesta v horách, ktoré je dodnes považované za Mekku kuchárskeho umenia.

Mäso tu najčastejšie uvidíte jahňacie a aj tým , ktorí ho veľmi radi nemajú,  ho určite doporučujeme skúsiť. Turci ho totiž vedia výborne pripraviť. Menej často vidieť mäso hovädzie a kuracie, ale čoho je naozaj na výber, sú ryby. Tie sa väčšinou pripravujú na grile, rovnako ako kebab, čo je turecká špecialita. Ide o odrezky mäsa opekaného na špíze, ktorý si tiež môžete nechať vložiť do arabského chleba a môže obsahovať ďalšie, pre nás neobvyklé ingrediencie, ako napr. slivky....

 

CUKROVINKY A DEZERTY

Cukrovinky a dezerty vždy boli dôležitým a typickým prvkom tureckej kuchyne. Platilo to za čias Otomanov a rovnako to platí aj dnes.Zaujímavé však je, že plnia aj dôležitú spoločenskú a rituálnu funkciu. Halva (helva), cukrovinka vyrábaná z krupice, sa podáva pri príležitosti veľkých zmien v živote človeka: narodení, smrti, odvedení do armády, návrate z púte, usadení sa v novom domove, prijatí do školy a jej absolvovaní; a takisto pri zvláštnych príležitostiach ako je modlitba za dážď atď.

 

NÁPOJE

Napriek tomu, že Turecko je islamská krajina, vo všetkých lepších reštauráciách sa k jedlu podávajú alkoholické nápoje, pivo (bira), alebo víno (sarap). Najznámejšie turecké pivo je Efes. Turci väčšinou pijú k jedlu ayran, slaný jogurt riedený vodou, alebo minerálnu vodu. Keď človek premýšľa o Turecku, spomenie si na raki - tradičný turecký nápoj, o ktorom existujú mnohé príslovia. Vyrába sa z v rôznych regiónoch z rôznych druhov ovocia, no väčšinou to je hrozno, figy a slivky. Raki sa spočiatku vyrábalo zo zvyškov hrozna, ktoré zostali po výrobe vína. Keď začal byť nedostatok týchto zvyškov, začal sa dovážať alkohol zo zahraničia a spracovávať s anízom. Na výrobu kvalitného raki sa v Cesme (Izmire) uprednostňovali hrozienka bez jadierok a aníz. Spolu s rozvojom rakiového priemyslu rástlo a rozvíjalo sa pestovateľstvo anízu. V dôsledku obsahu anízu raki mení farbu a po pridaní vody získa mliečnu bielu farbu. Keď sa k raki podáva pohár čistej vody, vzniká výrazná príjemná chuť.

Národným nápojom je čaj, ktorý Turci servírujú v sklenenom pohári. Pri pohostení ho prijmite, je to prejav priateľstva. Čaj sa pripravuje z veľmi silného nálevu a potom sa riedi horúcou vodou. V dobrých čajovniach dostaneme na požiadanie tiež samovar. Turecký čaj má plnú chuť a je príliš silný na to, aby sa podával vo veľkých šálkach. Preto sa servíruje v malých pohárikoch v tvare tulipána, ktoré musíte držať za okraj, aby ste si nepopálili prsty, pretože čaj sa podáva vriaci. Takisto si môžete vybrať čaj podľa chuti svetlejší, alebo tmavší, pretože turecký čaj sa pripravuje tak, že sa do pohára naleje trochu veľmi silného čaju, a potom sa zriedi vodou na požadovanú silu. Nároční milovníci čaju v Turecku zvyčajne chodia do kaviarne či čajovne, kde sa čaj podáva v samovare, aby si mohli sami nalievať do pohárov, koľko chcú. Pred niekoľkými rokmi sa na miestny trh uviedol jablkový čaj, najmä pre turistov. Samozrejme, ten nemá nič spoločné s tradičným tureckým čiernym čajom; je sladký, bez teínu, mierne trpký, s miernou jablkovou príchuťou. Zaujímavé však je, že v zozname prísad sa neuvádza nič súvisiace s jablkami; iba cukor, kyselina citrónová, citrát, potravinárska esencia a vitamín C.

Od čias Otomanskej ríše až do súčasnosti zohrávala káva dôležitú úlohu v tureckom životnom štýle a kultúre. Servírovanie a konzumácia kávy mali po stáročia hlboký dopad na zvyky pri zásnubách a pri rodových zvykoch, na politickú a sociálnu interakciu, modlitby a pohostinnosť. Hoci v dnešnej spoločnosti mnohé rituály už nie sú rozšírené, káva zostala neodlučiteľnou súčasť-ou tureckej kultúry. Turecká káva sa robí z bôbov arabiky a je jemne zomletá až na prach. Pri mletí sa do kávy niekedy pridáva aromatické korenie kardamóm. Turecká káva má šesť úrovní sladkosti od veľmi sladkej po čiernu. Keďže po servírovaní sa do kávy už nepridáva cukor, lyžičky nie sú potrebné. Keď sa káva začne zohrievať, začne peniť. Pravidlo tureckého kávového obradu diktuje, že ak na káve chýba pena, hostiteľ stráca prestíž.